Snová

Celý deň nahá len ty si vo mne obrana padá nič už nepopriem Hlboko ma dýchaš v tebe sa vidím kým sa zabývaš sny ti vyplním Prosebné oči a veľké dlane hrejú ma v noci vesmír dám za ne Len ma nepusti zaspíme v cieli jazykom lúštiš kde duše sceliť

Tebou má mäkšiu krivku čas med stále kondenzuje v nás nekonečno steny ničí tiahou viery osud líči Tebou sa i hrany oblia celý svet mám chuť objať vôňami sa nasycujem štvorlístky zjemňujú zem Tebou si silno zrastáme skutočnosť v tebe drieme vnútri je všetko úžasné Tebou sú sny jednoznačné

Niekedy ti poodhalím páľavu stých tichých hodín vlhké tance zvrchu črepín že nami celý svet viním Sama sadám na zem k vranám krídla radšej si schovávam napriek všetkým iným snahám v nadpočte nás neuťahám Len v rukopise stratenom v spojení koží spísanom nachádzam to tvoje potom pálená prítulným prázdnom Kúsok zeme chcem ochrániť dušu tebou celkom zlaniť pred […]

More sa prelieva z priplytkej vane len idea povieva vo vetre zmätene Spisujem správu o škodovom stave pozorujúc váhu so snami v práve Schránku ti plním červenou vôňou diaľavu nevidím dýcham prítomnosťou Hľadám lamantíny kdesi sa túlajú svet je bez nich iný farby sa strácajú

Plody trpkých rozhodnutí čakajú, kto skôr uletí v poli tratí kto sa stratí či si skratkou cestu skráti Aj napriek vlastnej nevôli až čas si neskôr odhalí čistých a tých, čo povstali i komu dobré karty zostali Naraz som nami dozrela o chvíľu je tu zas nedeľa bude treba deliť chleba nôž máš, len to som chcela

Čo ak už slnko nevyjde a vtáky prestanú spievať? Čo ak sa zázrak nestane a prestaneš ma potrebovať? Čo ak sa svet dotočí a magnetizmus zmizne? Čo ak ti zídem z očí a rovnako aj z mysle? Čo ak dotečú aj rieky a moria naraz vyschnú? Čo ak nevyjdeš mi vústrety a obe srdcia stíchnu? Čo ak zhasnú hviezdy a púšte budú z lesov? Čo ak zmažeš Navždy a ruky stratia domov? […]

Skúmam nás v čom je to spojivo Vnímam nás pod chvíľou priživo Kreslím nás slnkom aj farebne Hladím nás žiješ si vo mne Poznám nás z ďalšieho života Čítam nás si celý ako ja Obdivujem Ťa aký si čarovný Milujem Ťa a to sa nestratí

Len sa mi rúca svet ak chceš bež už späť kamkoľvek preč odtiaľ smútok si ma objal krídla mám zlámané kým vietor zavanie naplno a znova v tebe sa chcem schovať vytrhni ma z neho zasa k našim brehom sto ráz ti to vrátim prosím príď ma chrániť

Radary na duši spievajú kým tuším čím všetkým musím prejsť a koľko bojov zviesť aj sama so sebou pod sivou oblohou centrom načatých ciest nenechať sa spliesť vnímam len náznaky dúfajúc v zázraky že sa svet obráti a osud nestratí viac spoločný kompas ani ten magnet v nás

Zas v poslednom čase zvieram život v lase napriek vážnym snahám v plytkej vode plávam už tiahou letargie úsmev diaľky kryje po zaspaní slnka šťasie dýcha vonka Len sa naraz bojím či z tých stoviek hodín stečie more čierne môže zostať verné a vytopiť lán zeme kým zlý kompas máme potrebujem chvíľu nasať tvoju silu