než sa stratím, než sa zradím kým sa napriek vôli vradím do šedivých chabých radov osôb zhltnutých života tiahou bez chuti kresliť aj vôňami dni bez odhodlania vyjsť si z ulity chcem ochrániť všetky tie púpavy čo mi tu i napriek tieňom ostali letom sa zmenia na bavlnené plnia sa priania len od jesene??

Je vo mne viac, než ti ukážem váhou šiat papiera nevládzem ísť vpred, keď je proti aj čas stále ma drží záchranný pás Zlámané letky zlepené soľou nútim sa čakať v zajatí sľubov prežiť smelo sa chvejúcu zem vzhliadajúc k tvojim oparom len Priľahké slová odnáša voda skúšam sa napiť zas a znova kým ožije svet odvahou a […]

Tichočierna v nociach je vo mne občas tiež v silových poliach kým ma nenájdeš spletená včerajškami zliepam slovnú sieť obaľujúc sa prianiami kým ma neunesieš zo spojnice chladných stien s nasatými morami mnou a tebou len čarovnými silami