Snová

Vieš to rovnako ako ja Kreslím priznania Budúcich činov Následných zločinov

Stále viac chýbame mi uletení našim letom lapení prepletení našimi letokruhmi poznačení najviac na svete nami poláskaní Chyť ma a splyňme spolu aspoň navždy cíť nami sa rozlejú vzniklé pravdy Spomeň si čo sa stane veď to vieš tiež všetko je odobrené vo mne biť smieš

Do zeme si búchajú tí, čo sme im ušli dosah na mňa nemajú nech sú aj oni šťastní Veľmi ti chcem ukázať aké sú tebou farby všetko dobré smie sa stať viac som tebou než ty Hoc‘ do neba začni rásť budem ti dávať vlahu kým zmizne tá priepasť perom maľuj ma nahú Stále budem len vzhliadať nahor k tvojej korune láskou v kolená padať tebou dýcham si vo sne

K nohám ti zložím svet a kyticu básní ďalej nám na cestu svieť tebou je priestor jasný Ochránim ti silu vôňou našich rokov jemnučko ma miluj život príde potom Tisíc bozkov ber späť čo si iným rozdal spletiem ti mäkkú sieť keby sa svet rúcal Budem tebou dýchať tak mi povedz TERAZ a kým diaľka pichá namaľuj mi obraz Otvor moje farby a celú ma zahrej neistotu zotri […]

Len lietaj si koľko chceš malý vtáčik keď budeš mať smäd prileť sa napiť pre tony nehy vráť sa späť všetka ťa čaká zas priďaleko mi neodleť diaľka ma ľaká počkám, kým vyrastieš a nájdeš cieľ krídla dychom ti ohrejem nestrať smer

Počítam a veľmi riešim či sa ti do skríň zmestím vedľa tej dámy pred tým Najskôr povytieram prach oknami vyhádžem len strach zmyjem písmená na dverách Na stôl zasadím púpavy dúfajúc, že to ustáli čas, čo sme si snívali Nehou rozhádžem maliny nech zabudneme na viny ktorými sme sa zrodili Kým tiene vieš presvetliť láskou chráň mi snovú niť začnime si hrejivo […]

Do modrého kameňa vpíš mi sľuby z pravdy zlož mi svety z ramena vreckom máš kľúč a karty Len už prosím zastav čas nech môžem plakať šťastie rozmnožme si dobré z nás keď nami láska rastie Dôverne ti do rúk dám hviezdy mojej oblohy všetky mosty poskladám podľa tvojej predlohy Premilujme si celú noc jemne sa ponor do mňa tebou dýcha všetka moc dovoľ mi vstať nám […]

Ničia som nebola viac než patrím teraz TEBE naťahám dni na mesiac keď budíš, čo mnou drieme Chcem si ťa na cestu vziať rovnak sme dávno jeden nič viac nemôžem si priať len tebou kvitne eden Tak znova vnor sa do mňa pocíť našich hraníc klam dopraj mi vnímať splna všetko na svete ti dám Už pozorujme rieku láskavo a s dôverou proti prúdu sa nekrúť sfarbime sa životom

Zas mám pretlaky, láska teplo sa mnou rozpína svedčíš mi v prvých vráskach kde prekvitá nevina Pradávno spadli hradby od teba chcem ochranu a vlna zmietla padlých seriem starú zálohu Rozbaľuj ma pomaly tá dúha je len tvoja všetko zlé je za nami kým slnko hreje polia Pripútaj si ma k telu prosím, už sa nevzďaľuj vezmi mi i dušu celú sladko v nás navždy miluj

Vlny si mnou pustil snáď už nedopustím nech vylejú sa z koryta nežne sa ma dotýka veľký načrtnutý obraz hlaď ma po stotisíci raz ľahúčko sa naraz pláva kým zas pozor dávaš na hmly aj boľavé hrany nebudú už dýchať nami než prežijem tú krajinu poď čas mi vydýchnuť do roztvorených dlaní nech diaľky sú za nami

Napriek čierňave vôkol ozvene dávnych hlasov než smäd svet zmohol vytiahol si ma nahor Slnkom si klíčky rastú váham odkiaľ sa vzali verím len v tú cestu kde sme sa milovali Moje svetlo má priestor nádychmi ho rozháraš viac nie je len priezor kým krídla mi roztváraš Možno nejestvuje raj no v tebe mám všetko trocha mora pospájaj nech ďalej pradiem sladko

Skladám ti k nohám viac než môžeš plne niesť pohlaď nahý mesiac doplň mi konce viet Dýchaj dávnu pravdu rozmaž váhu noci kým sa zeme pretnú uchovaj ten pocit Ty si ma polámal pretvoril nanovo nik tak neznamenal vesmír je o nás dvoch Maskami už nehraj presne vieš, čo čítam v spojení začne raj zas pritvrdo si líham Prepadni sa do mňa pomnožme sa dvomi priviň nebo do […]

Dovoľ mi zabudnúť na nemožné veci chcem sa len privinúť k tvojej vôni v noci z Skús tú tmu rozplynúť teplom tvojho tela tiene nech uhynú od vzdychu na perách Ak cestu nepoznáš povedú ťa kvapky časť seba vo mne máš oživ ma tým krásnym Most spevni na večnosť ukľudnia sa svety stále ťa nemám dosť za celé tie veky

Skôr než na zem dopadnú rozlietané myšlienky kým ma celkom dopletú vráť mojim vetám čiarky Drobné dažďové kvapky ochutili pocity zas nie je súmrak ľahký už mi tma hreje cesty Prázdna posteľ kričí viac ako farba vlastných síl dni sa tiahnu na mesiac túžiac aby si vo mne bil Viac ma netráp diaľkami pod kožu mi vliezol mráz zviažme duše telami nepúšťaj ma toľko […]

Poskladaj si z mojich pieh mosty pre dva vesmíry neuleť mi nikdy preč dávno nie som pre iných Skry sa do mňa nadoraz odpovede hľadaj v lone dušiam domaľuj obraz láskou nás spoj nežne Pokojne dýchaj vo mne pôjdem ti zas naproti celý svet splynie na dne tma nanovo zasvieti Medze kruhmi pobúraj prepoj nás cez tisíc ráz doplň ma až po okraj už tebou presakuje jas Každú z krás […]