Ešte cítim motýle už tiahou tvojej vône roztápam sa do chvíle než zošleš spánok na ne Zaslepenosť tiahy dní zas maže mi ťa z kože pre cestu viac nevidíš len zťažka dýchať môžem Púpavkové rozprávky predčítaj mi prstami i tak všetko smieš len ty tmavo nech je za nami Predkresli nás naďalej farbami tvojho dychu nech priživím si nádej že splynieme v okamihu

Občas sa ticho desím či vnímaš iné farby možno si skladám vesmír zo zaodetej pravdy Občas si hrany tlmím a lásku predýchavam len nech ťa neudusím kým vôkol neba plávam Občas odkladám šťastie aj na časy pritmavé neskôr ho votriem do stien ak by malo na mále Stále viem nepochybne si mi bližšie než každý Ty si moje osudné v tebe chcem byť navždy