Do očí sa ti vnorím prežijem na veky iba tebou horím vymažem spomienky Občas tichom tŕpnem či zmenšíme svet ak chceš byť len vo mne spojme sa na sto liet Po vreckách ukrývaš čo ostatným chýba tisíca z tvojich krás nehou vo mne dýcha Hladíš nás životom bez diaľok, bez hraníc naučíš sa potom o bezhlavom lietaní?

Nosím si brnenie z minulých životov čo ak zas potemnie náhodou oblohou? Pohojené rany na zašitej duši nech vydzobú vrany než chrastavo prší Sto ráz si lícami utiekli vážne sny hranice s ostňami stavali mi iní Ak môžeš, nezraň ma dôverou začnem žiť tma bola pridlhá prosím, viac nezhasni Prebehnem krajinou s obrazmi za ten čas láskou si prirastiem kde nie je koniec nás