Chutíš medom a mojimi snami cítiť ťa srdcom čo sme si vzali Okamihom obaja strácame limity obete mlčania samé sa stratili Štvorlístkové šťastie oddávna hľadané vlastne si rastie v tebe a vo mne Schúl sa do mňa celú ma doplň okúsme do dna medovú príchuť

Priľahko sa púšťaš mnou načatých viet jednoducho skúšaš pútať obručami svet Váhou starých stavieb si obhajuješ bezvetrie zatiaľ nám spoza paliet farbím letmo ľúbezné Pozorujúc život tichom čo ma tesne omína plátam pukliny potom nech nijaká nebolí ma Nahá spočívam v tebe v bezbrannosti tušenej môj súd máš […]

Na dne tej priepasti stvorenej životom náhle si odpustím spojením so svetom Umlčím ostré hlasy o ničení posvätného a ďalšie nové časy zapijem zo sceleného Prílevom nového vzduchu praskocú priťažké okovy motýlie tance v bruchu len zťažka niekto zastaví