Snová

Krátke šálkové ticho to ubíja a štyristokilometrová rovina viaceré životy spája i rozbíja len telom vláčne telo spomína Medzištátne lety z námestí slová dvoch svetov zlámu skrývať bozky na rázcestí čakať, či sa dňami neoklamú Zliepať si chvíle do hodín, čo maskujú pridlhé časy zabaliť hluk do starých novín nemysliac […]

Povedz to všetkým pomaly a podrobne detailuj o nás, kým je to ešte skutočné Farbím si budúcnosť čakajúc nejaké invencie spíjam sa celkom dosť to vrámci prevencie Jednoduchšie sa žije bezhlasná púšť v hlave kým veža náhle neodbije ďalšiu z tých rán práve

Je to skotúľaná bodka tvojich neúplných viet a myšlienka krotká prepustená tichom pier Je to nežný úsmev keď na mňa hľadíš a malý ľahký dotyk keď ma nocou strážiš Je to súkromné nebo v troch izbách prestrené a moje polohlasné LEBO ťa chcem viac pri mne

Kým si pri mne všetko o nás viem svet úplne stíchne a ja nepochybujem Kým si vo mne neistota je chabá krčí sa na dne som celkom hravá Kým ťa cítim v celom tele pristrmo letím nevnímajúc ciele Kým ťa tu mám buďme v tichu ožívam snami v tvojom dychu

V perinách balená myšlienka vábivá blízka a vzdialená dušami stvorená Dva hlasy beztvaré snáď priveľmi reálne diaľkou ohlučené a pocitmi farbené Naprieč krajinám svoje karty rozkladám pohyblivým váham stále silou odolávam Trasúcimi rukami hľadám medzi nami skutky so snami miešané slovami Precenená […]

Teplé hodinové leto z tvojich dlaní Ani prestup časom mi nezabráni Otvoriť odrazu srdečne svetu náruč Nestratiť od milých úsmevov kľúč Naboso hladiť pocestné kamene Kráčať chvíľami vláčne a bezcieľne Vo vetre chytať šepkané slová Nemyslieť, život ma počká doma Všetko chcieť, len nič nemusieť Počúvať les, v tichu pokojne sedieť […]

Ak prievanmi búchajú dvere Ďaľšie sa otvoria smele Plné nových možností Len v nich nie si ty Stúpajúc na prahy Zbieram kusy odvahy Trasúcimi rukami Bez cudzej zábrany Dva máje už prešli Odbočujem z cesty Primálo ťa stále mám Priťažko sa usmievam

Črepiny pravdy v pohári ukryté uličkou hanby prejdú sa povinne K večeru odkryté obsahom vypitým mysľou ubité detailne ich uvidím Hoci sú tvoje tieň padá na mňa na viečka dvoje režú a tlačia Trocha to prežijem a nechám ich tu do noci zmiznem na schôdzku osudu Nazriem bez súdu do cudzích myslí vyvážim silou rozumu čo duša pocíti

Odrazu začali priveľa premýšľať a primálo chápať viac požadovať a menej dávať záruky zajtrajškov, čo nedá nik každý po svojom, podľa rokov prežitých Čoraz menej cítili a viac chceli spĺňali si potreby a stále menej videli prestávali cítiť blízkosť, bolo len telo ..občas treba veľa, občas stačí málo..

Pomýlené pojmy nesúce sa povetrím a vpísané dogmy, naraz ich nezmením Časmi pribité činy na stenách z časti obité nahrádza prach Ranné slnko rozhádže lúče pretaví hravo myšlienky v kľúče Odrazmi zrkadiel rastúce svetlo odoprie vo mne podiel tmy celkom Nesúce ciele blednúcich slov nahradia drobné čriepky nehou