Je vo mne viac, než ti ukážem váhou šiat papiera nevládzem ísť vpred, keď je proti aj čas stále ma drží záchranný pás Zlámané letky zlepené soľou nútim sa čakať v zajatí sľubov prežiť smelo sa chvejúcu zem vzhliadajúc k tvojim oparom len Priľahké slová odnáša voda skúšam sa napiť zas a znova kým ožije svet odvahou a […]

Tichočierna v nociach je vo mne občas tiež v silových poliach kým ma nenájdeš spletená včerajškami zliepam slovnú sieť obaľujúc sa prianiami kým ma neunesieš zo spojnice chladných stien s nasatými morami mnou a tebou len čarovnými silami

Chutíš medom a mojimi snami cítiť ťa srdcom čo sme si vzali Okamihom obaja strácame limity obete mlčania samé sa stratili Štvorlístkové šťastie oddávna hľadané vlastne si rastie v tebe a vo mne Schúl sa do mňa celú ma doplň okúsme do dna medovú príchuť

Priľahko sa púšťaš mnou načatých viet jednoducho skúšaš pútať obručami svet Váhou starých stavieb si obhajuješ bezvetrie zatiaľ nám spoza paliet farbím letmo ľúbezné Pozorujúc život tichom čo ma tesne omína plátam pukliny potom nech nijaká nebolí ma Nahá spočívam v tebe v bezbrannosti tušenej môj súd máš […]

Na dne tej priepasti stvorenej životom náhle si odpustím spojením so svetom Umlčím ostré hlasy o ničení posvätného a ďalšie nové časy zapijem zo sceleného Prílevom nového vzduchu praskocú priťažké okovy motýlie tance v bruchu len zťažka niekto zastaví

Naše farebné kúzlo čo vnútri bolo a je časom si vyrástlo a ďalej kraj tvaruje Krajinu v mysli magnetizmus duší na čokoľvek mysli svet sa zjednoduší Samé sa to rozbehlo samé ženie vpred mocne nás to popadlo zmizli časy pred Podvolená osudu dôverujúc v jeho silu pretavím svet odspodu zdôrazňujúc každú chvíľu […]

Pokojne prejdite po mojom chrbte pošliapte a ničte všetko mnou žité Zderte ma z kože ostré malé nože ukážu lepšie ktože za skazené môže Kričte si nahlas ja nie som z vás skúste vziať zas mojim očiam jas Hrejivé si nosím krajom a musím vykúpiť ten zločin že milujem a verím

Vstúp celý do mňa vdýchni mi život unes ma zo dňa znejúceho clivo Ponor sa naplno vyplň mi medzery zabudnem prirýchlo že nám nik neverí Hniezdi si vo mne vo vesmírny čas aj kraj sa zohne pod tiahou fáz Dovoľme životu tiecť nami tichom osudné máme tu dýchajme v jednom

napriek zemskej váhe mám ťa pri sebe práve na ruke, v srdci, v hlave v každom pohybe, stále vo farebnom očnom klame v novom snovom ráme v myšlienkovej rovnováhe kým si na druhej strane hľadám naďalej správne vlastné hranice v snahe vyviniť osud v nepráve potrebujem ťa žiť reálne

Naraz vďaka tebe nachádzam v sebe to ovocie zrelé Hodiny nebijú tichom si dýchajú ešte mi zaprajú Označený kovom plníš mi dychom myšlienky dôkazom Spočívam v záruke s kľúčami na ruke so snami v zásuvke Až sa raz postavíš a ďalším sa zveríš čo si srdcom nosíš Kým si v tebe žijem aj ďiaľku prenesiem blízko ťa milujem […]