Naraz sa zas bojím hladiť hrany hodín zo zajtrajších novín celočiernych vidín a pokrivených rovín odznova sa sílim stáť, kým ešte cítim obrys našich rytín tváram iných skrytých dotykmi ročných vín vnímajúc hluk črepín keď vo farby verím hudbou tvojích dolín už sa celkom bolím..

Zaľahka sa hráme na mačku a myš šerom sa stýkame kým to nevyslovíš Fakty sú známe tebou ma živíš mnou si zrastáme kým nás cítiš V krídlach je námet a vo mne skrýš zladíš nám zámer ..alebo zastavíš

Pravda je hriechom od kedy sme vstali prečkám strachom čo by sme si vzali tie ľahučké krídla z vrchných poličiek kde nádeje sídlia na počiatkoch ciest miesto vzdušných slov si prevoňajme skutkami spejme zas rýchlosťou k sídlu za bránami tmou už strácam sily tak mi doplň vôľu či sme ránom dospeli spoznáme o chvíľu

Adekvátne obranné samovoľné hltanie viet páliacich tvár centrom sivých pár počiatočný chlad plížiac maže vzhľad zmaľováva obrazy poistené dva razy znásilnené myšlienky dávené bez prestávky plnia malé priestory imitujúc silu podpory reálne bezpečné činy skryté murivom viny ochraňujú iné adresy kým len mne vzdialený

Napriek všetkým bolestiam snami sa znova potrestám zabúdajúc na chlad zeme bádam, koľko v tebe drieme tápam kdesi na pomedzí ďaleko od vlastných medzí od podstaty seba samej malou dušou hľadám nádej kričím z plna súd osudu neveriac ideovému bludu o sile vlastnej morálky aj šťastie vkladám do stávky neverná dávnym hraniciam láskou sa nanovo ukrývam

Kratučké sú voľné dni a túlivé noci ešte viac zapri sa, pre nás napni letiace hodiny na mesiac Ležiac v tebe dýcham vážim si nehu bozkami ozaj žijem, neprežívam láskou splývam s nami Zostaň ešte vo mne celý prestavme si naspäť čas zaseknime sa v nedeli nech zas nemám málo nás

Upadáš do spánku ja do ťažkej závisti že si mi práve tu len v mojej blízkosti Chcem v tebe bývať zabudnúť všetok čas láskou dušu vnímať mazať hranice z nás Dávno tebou viem o sile a moci prianí o váhe splnených snov keď dýchaš rovnako nami

Tebou a snami, nehou sa skryť zatiaľ si jemne skutkami zmyť čiernu i červenú z dvojích rúk z područí tesných chladných pút prejsť si pomaly priestory čo si si len pre nás vytvoril v sladkom následnom živote po náhlej svetskej potope roztvoriť oči široko až dňami keď bude slnko svietiť len nami

Potrebujem zabúdať v objatí teraz v tom nie sme iba ja a ty okolnosti i svet držia opraty kým predýchavam v dojatí búšenie v hrudi ma zas vráti k hrejivosti intímnych zvítaní aj nehe, čo ožíva len nami ostatné je o rozpamätávaní duší, čo žili časmi v spojení

než sa stratím, než sa zradím kým sa napriek vôli vradím do šedivých chabých radov osôb zhltnutých života tiahou bez chuti kresliť aj vôňami dni bez odhodlania vyjsť si z ulity chcem ochrániť všetky tie púpavy čo mi tu i napriek tieňom ostali letom sa zmenia na bavlnené plnia sa priania len od jesene??