Povedz to všetkým pomaly a podrobne detailuj o nás, kým je to ešte skutočné Farbím si budúcnosť čakajúc nejaké invencie spíjam sa celkom dosť to vrámci prevencie Jednoduchšie sa žije bezhlasná púšť v hlave kým veža náhle neodbije ďalšiu z tých rán práve

Je to skotúľaná bodka tvojich neúplných viet a myšlienka krotká prepustená tichom pier Je to nežný úsmev keď na mňa hľadíš a malý ľahký dotyk keď ma nocou strážiš Je to súkromné nebo v troch izbách prestrené a moje polohlasné LEBO ťa chcem viac pri mne

Kým si pri mne všetko o nás viem svet úplne stíchne a ja nepochybujem Kým si vo mne neistota je chabá krčí sa na dne som celkom hravá Kým ťa cítim v celom tele pristrmo letím nevnímajúc ciele Kým ťa tu mám buďme v tichu ožívam snami v tvojom dychu

V perinách balená myšlienka vábivá blízka a vzdialená dušami stvorená Dva hlasy beztvaré snáď priveľmi reálne diaľkou ohlučené a pocitmi farbené Naprieč krajinám svoje karty rozkladám pohyblivým váham stále silou odolávam Trasúcimi rukami hľadám medzi nami skutky so snami miešané slovami Precenená […]

Teplé hodinové leto z tvojich dlaní Ani prestup časom mi nezabráni Otvoriť odrazu srdečne svetu náruč Nestratiť od milých úsmevov kľúč Naboso hladiť pocestné kamene Kráčať chvíľami vláčne a bezcieľne Vo vetre chytať šepkané slová Nemyslieť, život ma počká doma Všetko chcieť, len nič nemusieť Počúvať les, v tichu pokojne sedieť […]

Ak prievanmi búchajú dvere Ďaľšie sa otvoria smele Plné nových možností Len v nich nie si ty Stúpajúc na prahy Zbieram kusy odvahy Trasúcimi rukami Bez cudzej zábrany Dva máje už prešli Odbočujem z cesty Primálo ťa stále mám Priťažko sa usmievam

Črepiny pravdy v pohári ukryté uličkou hanby prejdú sa povinne K večeru odkryté obsahom vypitým mysľou ubité detailne ich uvidím Hoci sú tvoje tieň padá na mňa na viečka dvoje režú a tlačia Trocha to prežijem a nechám ich tu do noci zmiznem na schôdzku osudu Nazriem bez súdu do cudzích myslí vyvážim silou rozumu čo duša pocíti

Odrazu začali priveľa premýšľať a primálo chápať viac požadovať a menej dávať záruky zajtrajškov, čo nedá nik každý po svojom, podľa rokov prežitých Čoraz menej cítili a viac chceli spĺňali si potreby a stále menej videli prestávali cítiť blízkosť, bolo len telo ..občas treba veľa, občas stačí málo..

Pomýlené pojmy nesúce sa povetrím a vpísané dogmy, naraz ich nezmením Časmi pribité činy na stenách z časti obité nahrádza prach Ranné slnko rozhádže lúče pretaví hravo myšlienky v kľúče Odrazmi zrkadiel rastúce svetlo odoprie vo mne podiel tmy celkom Nesúce ciele blednúcich slov nahradia drobné čriepky nehou

Zahájený začiatok konca alebo koniec začiatku? Prichyť sa pekne zvoľna, kým váham, či som tu Veľké slová a plané vety Občas vlet na vrchol neba Občas štyri nahé steny Na moste vnímam seba Za ním sú dve rôzne cesty Značne mi to zľahčuješ Sama to celkom neustojím Naozaj sa čuduješ?