Poodhalená

9. októbra 2014 00:23, Prečítané 1 721x, Lenka, Poeticky

Niekedy ti poodhalím
páľavu stých tichých hodín
vlhké tance zvrchu črepín
že nami celý svet viním

Sama sadám na zem k vranám
krídla radšej si schovávam
napriek všetkým iným snahám
v nadpočte nás neuťahám

Len v rukopise stratenom
v spojení koží spísanom
nachádzam to tvoje potom
pálená prítulným prázdnom

Kúsok zeme chcem ochrániť
dušu tebou celkom zlaniť
pred svetom nás nami brániť
než dostanem chuť sa stratiť

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zločinná

15.12.2020

Vieš to rovnako ako ja Kreslím priznania Budúcich činov Následných zločinov

Stále viac chýbame mi uletení našim letom lapení prepletení našimi letokruhmi poznačení najviac na svete nami poláskaní Chyť ma a splyňme spolu aspoň navždy cíť nami sa rozlejú vzniklé pravdy Spomeň si čo sa stane veď to vieš tiež všetko je odobrené vo mne biť smieš

Perová

03.02.2017

Do zeme si búchajú tí, čo sme im ušli dosah na mňa nemajú nech sú aj oni šťastní Veľmi ti chcem ukázať aké sú tebou farby všetko dobré smie sa stať viac som tebou než ty Hoc‘ do neba začni rásť budem ti dávať vlahu kým zmizne tá priepasť perom maľuj ma nahú Stále budem len vzhliadať nahor k tvojej korune láskou v kolená padať tebou dýcham si vo sne

Najnovšie správy