Teplé hodinové leto z tvojich dlaní Ani prestup časom mi nezabráni Otvoriť odrazu srdečne svetu náruč Nestratiť od milých úsmevov kľúč Naboso hladiť pocestné kamene Kráčať chvíľami vláčne a bezcieľne Vo vetre chytať šepkané slová Nemyslieť, život ma počká doma Všetko chcieť, len nič nemusieť Počúvať les, v tichu pokojne sedieť […]

Ak prievanmi búchajú dvere Ďaľšie sa otvoria smele Plné nových možností Len v nich nie si ty Stúpajúc na prahy Zbieram kusy odvahy Trasúcimi rukami Bez cudzej zábrany Dva máje už prešli Odbočujem z cesty Primálo ťa stále mám Priťažko sa usmievam

Črepiny pravdy v pohári ukryté uličkou hanby prejdú sa povinne K večeru odkryté obsahom vypitým mysľou ubité detailne ich uvidím Hoci sú tvoje tieň padá na mňa na viečka dvoje režú a tlačia Trocha to prežijem a nechám ich tu do noci zmiznem na schôdzku osudu Nazriem bez súdu do cudzích myslí vyvážim silou rozumu čo duša pocíti

Odrazu začali priveľa premýšľať a primálo chápať viac požadovať a menej dávať záruky zajtrajškov, čo nedá nik každý po svojom, podľa rokov prežitých Čoraz menej cítili a viac chceli spĺňali si potreby a stále menej videli prestávali cítiť blízkosť, bolo len telo ..občas treba veľa, občas stačí málo..

Pomýlené pojmy nesúce sa povetrím a vpísané dogmy, naraz ich nezmením Časmi pribité činy na stenách z časti obité nahrádza prach Ranné slnko rozhádže lúče pretaví hravo myšlienky v kľúče Odrazmi zrkadiel rastúce svetlo odoprie vo mne podiel tmy celkom Nesúce ciele blednúcich slov nahradia drobné čriepky nehou

Zahájený začiatok konca alebo koniec začiatku? Prichyť sa pekne zvoľna, kým váham, či som tu Veľké slová a plané vety Občas vlet na vrchol neba Občas štyri nahé steny Na moste vnímam seba Za ním sú dve rôzne cesty Značne mi to zľahčuješ Sama to celkom neustojím Naozaj sa čuduješ?

Chcela som pochopiť malú neveselú ženu. Chcela som zničiť tú tmavosivú náladu. Chcela som jej povedať stovky oblých slov. Chcela som ju rozosmiať aspoň pred polnocou. Chcela som jej ukázať vábivý svet za mestom. Chcela som jej dokázať, že môže prejsť lesom. Chcela som ešte viac, no už sa nedalo. Náhodou a nechtiac sa s ňou rozbilo zrkadlo. […]