Snová

V duši mi prší zatiaľ len tušíš tie stovky vecí v tvojej moci čo už pôsobíš a než dážď zrušíš chcem si ten pocit našich skorých nocí nanovo odžiť a časť odložiť do početných skrýš kým sa mi odlmčíš

Skutočne boli časy i bez viery spásy zrovnané v pásy priláskavej trasy Povedané platilo nepísané pravidlo svetom sa hladilo než sa schladilo Takmer banálne žilo sa morálne a celkom normálne ..ľúbilo sa reálne..

Farby skladám kým ty veríš v tichú skrýš čo v sebe mám Dám ti všetko len zabudni ostatné dni úplne hladko Vypni myseľ bokmi vymaž všetku príťaž daj nám zmysel Mäkký dotyk môjho srdca ti jemne zrúca kovový zvyk Len sa poddaj sile chvíle malej víle len ma dýchaj

Kým sa živíš slovami viet boľavé ničíš tmy tu niet Kým dýcham tvojimi dňami pocitmi splietam sny objatiami Nežne mi ideami plávaš hlavou plátaš skutkami sny realitou Úžasne spávam na tvojej paži prstom vznášam aj tiahy závaží Maľujme slnkom naše chvíle milujme všetko čo nám príde

Slová sieti ostali bez tiahy písmen pocity ma dostali ponukou zmien Čary sú prisilné diaľky mi krátia myšlienky morálne samé sa stratia Strácam a nachádzam miestami seba hlas hlukom ukrývam a kľud mi treba Nelietam pri zemi nebu zas prirastám dotykom s hviezdami nanovo ožívam

Skryme sa pred svetom Opime sa našou vetou Odhaľme sa pod slnkom Zroďme sa otázkou Prejdime to úsmevom Spojme sa tuhou nehou Nájdime sa jazykom Staňme sa odpoveďou

Vôňa dní posledých vyráža mi stále dych chuť chvíľ prežítých zatrie silu predošlých Nepovinne povinné slová a činy nevinné skladajú sa medzi ne Dve duše spletené Hluk tichom bez slov letmý prelet oblohou náhle dostanú nás silou na spájanie osudov Kresli po mne prstom opojím sa úplne potom žitým emočným obrazom v očiach vpísaným […]

Odrazu obrazy stratili kontúry farebným odrazom krídel motýlích Zmývané strasti vodou a bozkami zaplnia zaraz slasti tichými vetami Páskou zlepené ďaleké svety určujú vedome vytýčené smery Priživé pocity násobené dňami prisilno pocítim dotykom s tmami

Kvapkami spísané posolstvo ranné mala som na mále na vysokom brale Slová sú len zvuky rynúce sa z lúky radšej ich nevnímam okovy odkladám Dotýkam sa neba pokúšam sa nebáť hmlistých zajtrajškov začnú až polnocou Rátam si kamene ak príde k premene celkom zo mňa spadnú nezatiahnu ku dnu Bilancujem časy […]

Vyberiem batérie z hodín budem tvrdiť, že zastal čas z malého vrecka vylovím odložené bláznovstvo nás Pošlem všetko ostré preč ostatné je o tvojej chuti pomaly sa nahotou obleč kým sa nami svet krúti Zmažem hrany minútam natriem telá neraz snami celá sa tebou obmotám stratím sa medzi nami