Zrazu je priateľ aj čas len dosiaľ obávaný mažúc možné konce nás stavia dúhu bránami Všetko som už vedela naraz o blízkych dušiach namaľujem do neba čo tvoje ruky tušia Nech si nami rastie jas a všade červeň vonia miznú moria tmavých más kým sa sny ľahko plnia Prepočujem každého i tak tebou dávno zniem do vesmíru vlastného hrejivo si ťa vezmem

Zasa si chodím nahá ťažko po vlastnej koži ozvena plná záhad kričí, kto by ňou ožil Čierňava ma skolila len pod seba na chvíľu hnijem v mokrých perinách než cítim tvoju príchuť Musím sa ťa nadýchnuť kým svet celkom spadne rukami ti obživnúť nech nestrácam sa na dne Zložím sa iba v tebe vo vnútri sa zahlístim vesmír čo nami drieme ľahúčko si ochránim

Preplnené povesti pevnými pravidlami naisto sa nezmestím do hier s krabičkami Farebnú ma nebaví násilne kvôli svetu súkať sa do predstavy plniť každú ich vetu Na napnutej nádeji chcem chytať si vône príchuťami v aleji spestrím vesmír vo mne V okamihu stratenom prežijem tebou skrytá zemi, čo patrí nám dvom stále viac si chcem pýtať Tak nesmelo ťa budím či smiem […]

Len s krídlami zloženými sediac ticho na schodoch ostatní sú bezmennými TY máš kľúče od nás dvoch Myšlienkami obkresľujem živé farby tvojej duše možno zľahka strácam pojem kým si vesmír zľahka kluše Od pradávna dýcham tebou zvieraš v rukách moju nádej maj ma stále milovanou spolu leťme svetom ďalej Napriek nociam slnko držíš čo aj cez tmy ma vie hriať snáď […]

Len pomizli mi slová a neviem odkiaľ kam svet sa v srdci schoval hrejivo nás prežívam Podsúvam ti tajne každý z mojich tieňov s dôverou počkajme sladkú dúhu potom Priláskavé nápevy vnútrom mi vibrujú votriem ich do steny nech letom nestrácajú Tmy už nie sú chladné priestor dýcha vôňou oblíš ostrie na mne aj tak si stále so mnou

Na chvíľku mi dovoľ prísľubom podľahnúť opraty snu povoľ nechaj ma zabudnúť Nanovo sa vnorím do púpavkových dní zrkadlá nám sfarbím kým len vo mne sníš Tichom chladných tieňov občas sever strácam naplň čaše vôňou zas tmám odolávam Len až ťa mnou spoja prebudúce svety nech viac nie je moja bodka každej vety

Zažaté lampáše započatej cesty zdôraznia to naše odhalia aj mosty Zničené sú svetlom vrany mnohých dní sovy letia zorom snami ich uchránim Odhaľujúc pravdu tvoje ruky blúdia vyvediem ťa z chladu kým sa nezobudia Lampáše obrovské oheň z nás zažína čakám na polceste či ich aj ty vnímaš

Nedá sa niesť celý svet na jedných pleciach zle sa pláva pieskom ciest po slaných nociach Bi nezvanou ozvenou chladné priestory kým sa navždy podchvíľou zlomia závory Záchrannú sieť tvojích prstov potrebujem dnes Nijaké stovky sľubov iba mňa si znes Prežívam to len tebou vôňou našich dní Chcem maľovať svetlom tmu mi vytrhni

Do vlasov si vpletiem tichý povzdych vetiev stých prehltnutých slov po konci začiatkov len vnímaj moju chuť nenechaj vyhasnúť hviezdy našich očí keď aj osud vkročil porátal si vo mne iskry pridôverné kde už kríže stáli kým sme narastali hrejivosladkým snom spletením vesmírov

Chcem vrch paliet potrieť každou z tvojich farieb jazykom sa dotknúť hladkať sladkú príchuť tiene z môjho vnútra zmeniť v sivý obraz bez hraníc a strachu zmazať kovu pachuť len smieť voľne dýchať obletieť zem trikrát otvorím sa v tebe spolu svet znesieme