Desí ma ten prázdny byt bez všetkých tvojich farieb krátko vôňami viem žiť čo ukrývaš mi do stien Na koleno zodreté náplaste si hľadám slané kvapky zhltnuté už dávno nepriznávam Nik netuší koľký čas nám bude dopriaty potrebujem dýchať nás zas dňami sme rozliati Len čisto šepkať svetu nikto nie je bez viny pridlho spolu sme tu veď ty si môj jediný

Hľadajúc v priestore reálnych možností premýšľam potajme či už sme skutoční Rátam nám pomaly motýle po lete kým mnohé zaspali pri dlhom výlete Tmolím sa v samote priznámeho ticha z pod tisícov bodiek ťažko sa zas dýcha Po druhom tiknutí nástenných hodín zo sna ma zobudí za čo ti stojím

Len tebou znova zomrieť prebudiť sa nanovo dovoliť času dozrieť nehodnotiť čiastkovo Pootvorené brány iných cudzích večností nech viac nie sú nami buďme si len ja a ty Na kríla stých labutí strach a neistoty dám tvoja blízkosť rozpustí priboľavú tesnosť lán Všetky noty z teba chcem aj tie temné poláskam presťahuj môj vesmír sem seriem na svet, keď ťa mám

Do očí sa ti vnorím prežijem na veky iba tebou horím vymažem spomienky Občas tichom tŕpnem či zmenšíme svet ak chceš byť len vo mne spojme sa na sto liet Po vreckách ukrývaš čo ostatným chýba tisíca z tvojich krás nehou vo mne dýcha Hladíš nás životom bez diaľok, bez hraníc naučíš sa potom o bezhlavom lietaní?

Nosím si brnenie z minulých životov čo ak zas potemnie náhodou oblohou? Pohojené rany na zašitej duši nech vydzobú vrany než chrastavo prší Sto ráz si lícami utiekli vážne sny hranice s ostňami stavali mi iní Ak môžeš, nezraň ma dôverou začnem žiť tma bola pridlhá prosím, viac nezhasni Prebehnem krajinou s obrazmi za ten čas láskou si prirastiem kde nie je koniec nás

Ešte cítim motýle už tiahou tvojej vône roztápam sa do chvíle než zošleš spánok na ne Zaslepenosť tiahy dní zas maže mi ťa z kože pre cestu viac nevidíš len zťažka dýchať môžem Púpavkové rozprávky predčítaj mi prstami i tak všetko smieš len ty tmavo nech je za nami Predkresli nás naďalej farbami tvojho dychu nech priživím si nádej že splynieme v okamihu

Občas sa ticho desím či vnímaš iné farby možno si skladám vesmír zo zaodetej pravdy Občas si hrany tlmím a lásku predýchavam len nech ťa neudusím kým vôkol neba plávam Občas odkladám šťastie aj na časy pritmavé neskôr ho votriem do stien ak by malo na mále Stále viem nepochybne si mi bližšie než každý Ty si moje osudné v tebe chcem byť navždy

Celý si mnou prerástol iba tebou všetko hraje roztavil si ma navon zmazal moje inotaje Za súzvuku tvojich farieb odhadzujem ostrie preč maľujem z červených paliet jazvy mi len láskou lieč Vďaka tebe môžem lietať o svet sa mi postaráš otázniky ľahko splietať kým pri rozume držíš stráž Unes ma až do neznáma pod ochranou veľkých rúk nech nezaspávam viac sama chcem sa v […]

Zobuď ma až na konci nežnou pusou na čelo niekedy po polnoci tebou tesne pred cieľom Zatiaľ si chcem snívať o rovnakom pohľade zatiaľ sa chcem dívať či ťa sebou roztajem Kým nebudú podstatné cudzie ľudské myšlienky posudzujúc nám vlastné priintímne spomienky Na hranici sna počkám pri predstave dôvernej k rukám vesmír ti skladám z lásky sladkoskutočnej

Na mori dní sa strácam v medzi tieňov spojených s pritenkou kožou plávam trhom dávno stratených Seriem na nich nanovo ty ukrývaš všetky sny dlho prežívam za dvoch v poli srdcom nájdených Čo len chce si každý vidí a v tebe kus mňa drieme tie ružové sklá viníš zo zakrivenia zeme Vážiš mi šmuhy v duši občas cestou chlad vanie koľko chce, nech si prší len tebou […]