Chcela som pochopiť malú neveselú ženu. Chcela som zničiť tú tmavosivú náladu. Chcela som jej povedať stovky oblých slov. Chcela som ju rozosmiať aspoň pred polnocou. Chcela som jej ukázať vábivý svet za mestom. Chcela som jej dokázať, že môže prejsť lesom. Chcela som ešte viac, no už sa nedalo. Náhodou a nechtiac sa s ňou rozbilo zrkadlo. […]

Dupot koní v hlavenedopraje rovnováherozvinúť sa práve,keď sú dni tak hravé. Celkom amorálnea miestami nehlučnetváriac sa nevinne,chrobač žerie motýle. Silno bijúce hodinyberú hrany pohody,popierajúc silu slobodynemyslia na náhody. Vnímajúc tie pocitycelkovo to pocítimpokiaľ však medzitýmneumrie posledný motýľ..

Vatoví muži blízkeho okolia, čo mi svet bytostne hatia ma absolútne nebavia, nech aj zmiznú, nech sa vytratia. Bez zmeny, bez straty plávam ďalej svojimi cestami neovplyvnená ich osudmi, životmi a skúsenosťami. Vždy bol jeden kľúč vyrobený. Teraz za strunami schovaný. Vatoví chlapi nie sú schopní zohnúť sa a nazrieť do skríň..

Chovám motýle na let svetom. Na hrejivé chvíle nehy smiechom. Zopár si nechávam, krídlami ma šteklia. Ostatné vypúšťam, celé nebo farbia. Skriňoví kostlivci, reťazami istení, nech sú v pivnici navždy zamknutí. Dnes hreje slnko. Dnes chcem žiť. Priviň ma tuho, nechcem o to prísť!

Šumiacu ozvenuposledných dnízachytím pre istotudo zelených fľaší. Pošlem ich vlakomdo minulých časovzabudnutých svetom.Koniec zbytočných bojov. Označím prstamihranice neba.Oviniem pocitmimňa a teba. Všetku krivduoblakom nechám.Dažde darujúvlahu rastlinám. Vymaľujem stenyznova na bielo.Celkom naposledy.Pohodovo nanovo

Nahá pravda sediaca v kúte beztiažne hľadá najmä skutky hlúpe. Do očí bijúca, ľahko prehliadaná svetlo tmou nesúca, predsa nežiadaná. V tieni dneška čaká na zajtrajšok. Každá myšlienka s ňou stráca krok. Krčí sa a nekričí zo stien obydlí slová o prežití. Neskôr mi dožičí..

Pri prechádzke mestom dotknem sa jemne prstom všetkých historických budov hľadajúc konce včerajších slov. V známych miestach po prebdených nociach vpletiem si do vlasov predtuchy zajtrajškov. Pomaly šeptom zrátam činy dané cudzím tváram dúfajúc v ich kolobeh, v smiechom farbený svet. Nechám všade odkazy miestami písané dva razy čakajúc, kto […]

Zabudnuté pravdySplietané krivdyPrebdené časyOšúchané frázyNeisté myšlienkyZmazané pointyTiché povzdychyUtajené nádychyNesmelé cieleVety neceléSpomenuté slnkoSrdečne blízkoObjavený úsmevNekrytý zmyselZačiatky slovHlad snov

Sadnem si na tebaa poviem ti všetko.Pokúsim sa nebáť.Snáď to pôjde hladko. Živé sny ti vykreslím,ktoré si mi rok plnil.Rok pred stretnutím,než si ma pobláznil. Okamihom som vedela,odkiaľ ťa dávno poznám.Premýšľať nebolo treba.Dni dostali iný význam. Dnes som znova chcelapovedať ti pravdu o nás.Únava mi ťa však uniesla.Dám šancu […]

Na rýchlu striedačkuSlnko s mrakmiPre jedinú fackupred pohladeniami Na horskej dráheSpoločnosť a tichoNajprv slová známe,aby neskôr um pichol Na veľkej hojdačkeĽad a v zástupe páľavaPo dotykovej skladačkenásledne tmavá predstava Na častú výmenuRadosť a smútokV náručí zaručí premenušťastia na skutok