Vnor sa mi do žíl preplávaj srdcom nehou ma oživ zver sa osudom Kožou ma dýchaj kry sa mnou celý nanovo pykaj že sme nevedeli Vymaž to dávne spolu máme svet kompas ťa správne povedie vpred

Ešte ma zo sna nebuď len ma drž a neruš snové línie, čo si začal zostaň pri mne zatiaľ kým čas nami hrá a moja veľká perina poníme nás naraz oboch v jemných vláčnych pojmoch nemaž farbu obrazom slová nechaj na neskôr netrhaj nám pavučinu našetri si teraz silu svet nás aj tak počká kým otvorí mi viečka len ma ži a domysli […]

Viečkami ťa ukrývam voniaš mojimi snami prstami si spomínam na blízkosť dvoch dlaní Spleť slov, tiel a svetov dialóg sŕdc a neha duší zabúdanie skutočnosti vetou kým za oknami ticho prší Prežívanie okamihom čo ukradli sme iným v čase sladkokrásnom radíme sa k vinným Na rozprávky je skúpa realita tvojich dní o nás […]

Idem s roztrasenými nohami ostré kamene kropím slzami dýcham ticho medzi búrkami pravdu hľadám znameniami spájam diaľky spomienkami svet je znova medzi nami obložím sa celá iskierkami schovám sa včas pod skalami než prejde mesiac nad hviezdami prežijem zas náraz skutkami čo farebne kreslíš oblohami vyplním prázdno objatiami nežne ťa pokryjem […]

Desiatky otáznikov medzi tebou a mnou sú len vôľou a silou držané pod hladinou dochádza mi energia zabúdať že je to inak snažím sa nebolieť hladko to preletieť tušiť ľahké odpovede predýchať ich jemne nech sa vyzlečiem z tela ponorím sa do teba celá

Posúvam prstom mesiac nekľudom ticho sediac poháňam i vláčny čas potrebujem kúsok nás Sledujúc pokoj okolí pátram, kde ma nebolí pretáčam tie hodiny či nás znova spojili Vracajú sa ozvenou slová osvetlené tmou strácajúc sa na váhe odolávam odvahe Vnímajúc ten bod zlomu snáď ma zdania neklamú hoc´ niet žiadnej […]

..zmysel všetkých vecí naraz sa mi mocní cez darovaný pocit akým ma máš v moci naplno ma pocíť telesnom nás presýť nielen počas nocí srdce srdcom pocíť dušu dušou pocti nech sa nás nezmocní šedosť iných ľudí mám priživý pocit že sa dá žiť bez nich..

Skúste mi vysvetliť ako slnko zakryť čas späť vrátiť úsmev stratiť myseľ ubiť šťastie pustiť etiku kúpiť prestať túžiť diaľku prežiť srdce strážiť TEBE sa brániť spomienky zabiť a prečo pravidlá ctiť, keď potrebujem žiť

Povedz že to bol sen vymaž celkom ten deň skôr než odhadnem svoju silu príď sem sto vecí naraz chcem odohnať aj láskať zároveň povedať a počuť len tebou všetko smiem hravo ma užívaj a ber kým ťa snívať viem obaja žime jeden cieľ nepochybne v nás ver

V duši mi prší zatiaľ len tušíš tie stovky vecí v tvojej moci čo už pôsobíš a než dážď zrušíš chcem si ten pocit našich skorých nocí nanovo odžiť a časť odložiť do početných skrýš kým sa mi odlmčíš