Zrazu je priateľ aj čas len dosiaľ obávaný mažúc možné konce nás stavia dúhu bránami Všetko som už vedela naraz o blízkych dušiach namaľujem do neba čo tvoje ruky tušia Nech si nami rastie jas a všade červeň vonia miznú moria tmavých más kým sa sny ľahko plnia Prepočujem každého i tak tebou dávno zniem do vesmíru vlastného hrejivo si ťa vezmem

Zasa si chodím nahá ťažko po vlastnej koži ozvena plná záhad kričí, kto by ňou ožil Čierňava ma skolila len pod seba na chvíľu hnijem v mokrých perinách než cítim tvoju príchuť Musím sa ťa nadýchnuť kým svet celkom spadne rukami ti obživnúť nech nestrácam sa na dne Zložím sa iba v tebe vo vnútri sa zahlístim vesmír čo nami drieme ľahúčko si ochránim