Kým som tebou rozhádzaná a každá bunka vo mne znie zasaď ma už do neznáma nech rozvinú sa konce viet Až ustanie chvenie zeme zas v každonočnom pokoji z bezmoci si ustelieme kde nás svet tak nebolí Ďakujem za nové detstvo ešte chcem byť naivná začnime si nové dejstvo tam, kde vonia nevina

Najviac ťa milujem nechávaš ma lietať chrániac zatiaľ zem vieš úsmev maľovať nech ho nik nezmyje vďaka tebe poznám ako láska prežije ten svet patrí len nám hoc‘ nás delia hory Tebou rastie šťastie Tebou aj strach zhorí kým padá váha stien plníš mi všetky sny tváriac sa nevinne odháňaš smutné tmy nič nie je povinné s Tebou sa chcem deliť prežiť si aj […]

určite je všetko v poriadku len akosi visí na vlásku srdce tikajúce do prázdna až dychberúca predstava náhle ma celkom zalieva nech vstávam si do skutočna

Láska mnou preteká a ja viem presne kam spokojne predýcham všetko, čo patrí nám Nedeľu si spravme jeden v druhom najmä a aspoň sto rokov pustime ich bokom Nechávaš ma lietať len tebou viem ustáť tiahu zemskej váhy bez násilnej snahy Buď, už ma nedonúť silu chvíľ zabunúť prúďme vo mne ďalej tebou žije nádej

Na hrane priepasti do slov sa nezmestím kryjem sa v súvetí kým úplne nezletím Od rána do rána hreje ma predstava že sa tma zmazáva ak na mne zaspávaš Hneď po nekonečne čakám ťa hoc‘ večne až splynieš srdečne len nami konečne