Len sa mi rúca svet ak chceš bež už späť kamkoľvek preč odtiaľ smútok si ma objal krídla mám zlámané kým vietor zavanie naplno a znova v tebe sa chcem schovať vytrhni ma z neho zasa k našim brehom sto ráz ti to vrátim prosím príď ma chrániť

Radary na duši spievajú kým tuším čím všetkým musím prejsť a koľko bojov zviesť aj sama so sebou pod sivou oblohou centrom načatých ciest nenechať sa spliesť vnímam len náznaky dúfajúc v zázraky že sa svet obráti a osud nestratí viac spoločný kompas ani ten magnet v nás

Zas v poslednom čase zvieram život v lase napriek vážnym snahám v plytkej vode plávam už tiahou letargie úsmev diaľky kryje po zaspaní slnka šťasie dýcha vonka Len sa naraz bojím či z tých stoviek hodín stečie more čierne môže zostať verné a vytopiť lán zeme kým zlý kompas máme potrebujem chvíľu nasať tvoju silu

Priosobné dažde tie neporáta nik ak príde k vražde motýľov šteklivých Na mojej lúke nám zmnožili púpavy premýšľam a váham kto všetko zastaví Pretlaky pocitov ukrývam do vody kým z nových dotykov splietaš nám náhody Náplaste na duši utajujem svetu ty ani netušíš ako smutno je tu

Bojím sa búrok pred oknami prázdnoty bytu, kde nestraší prislabých objatí slovami dotykov, ktoré nik nestráži Aj síl stratených časom snov pozbavených ľudí pút pretrhnutých hlasom napriek svetlu si blúdim Vo vzdialenosti ma bolíš rátam tiene mojich chýb ak ozajsky nás cítiš viac mi s farbami neodíď