Zaľahka sa hráme na mačku a myš šerom sa stýkame kým to nevyslovíš Fakty sú známe tebou ma živíš mnou si zrastáme kým nás cítiš V krídlach je námet a vo mne skrýš zladíš nám zámer ..alebo zastavíš

Pravda je hriechom od kedy sme vstali prečkám strachom čo by sme si vzali tie ľahučké krídla z vrchných poličiek kde nádeje sídlia na počiatkoch ciest miesto vzdušných slov si prevoňajme skutkami spejme zas rýchlosťou k sídlu za bránami tmou už strácam sily tak mi doplň vôľu či sme ránom dospeli spoznáme o chvíľu

Adekvátne obranné samovoľné hltanie viet páliacich tvár centrom sivých pár počiatočný chlad plížiac maže vzhľad zmaľováva obrazy poistené dva razy znásilnené myšlienky dávené bez prestávky plnia malé priestory imitujúc silu podpory reálne bezpečné činy skryté murivom viny ochraňujú iné adresy kým len mne vzdialený

Napriek všetkým bolestiam snami sa znova potrestám zabúdajúc na chlad zeme bádam, koľko v tebe drieme tápam kdesi na pomedzí ďaleko od vlastných medzí od podstaty seba samej malou dušou hľadám nádej kričím z plna súd osudu neveriac ideovému bludu o sile vlastnej morálky aj šťastie vkladám do stávky neverná dávnym hraniciam láskou sa nanovo ukrývam