Keď bez zámeru ma hladíš
a kladieš na mňa prsty jemne.
Keď spánkom kdesi blúdiš
a privinieš sa celkom ku mne.
Keď sa brániš, hoci útočníka niet
a rozprávaš naraz stovky slov.
Keď hájiš takmer celý svet
a mažeš hranice našich snov.
Keď ma tesne silno objímeš
a úsmevom zatváraš mi oči.
Keď nečakane milé vety píšeš
a vravíš mi tie pekné veci.
Keď hráš svoje piesne krásne
a zabúdaš na na moju prítomnosť.
Keď pozeráš sa na mňa nežne
a viem, že ma stále nemáš dosť.
Keď plníš sľuby dávno zabudnuté
a pomáhaš mi bez prosby.
Keď rozvíjaš to nerozvité
a spolu zabúdame všetky starosti.
Keď dávkuješ mi pravdu, nie lži
a túžiš byť ľahkoopatrným.
Keď aj slovami sa snažíš žiť
a zakrývaš ma pred smutným.
Keď v spánku ma nosíš do postele
a rána začínaš pusou na čele.
.. v tých chvíľach najväčšmi cítim a viem
ako veľmi ťa ľúbim a chcem..
Celá debata | RSS tejto debaty