Snová

Kam tie dvojslovné vety pomizli?
Pred červeňou mojich líc sa ukryli,
zastali na polceste. Tebou nepovedané.
Smutno je za nimi, v mojom malom svete.

Ja ti radšej bozkami pohladím paže,
sama ich vyriecť nedokážem.
Čítaj mi v očiach. Všetko je tam.
Napriek okoliu, naprieč tmám.

Trasúce ruky do tvojich vkladám,
aj keď sa novej bolesti obávam.
Záruky ti napriek snahe neviem dať.
No v zlých časoch nebudem odchádzať.

Bez istôt, ale s odhhodlaním.
Tieto sny neprerobím, ani nezahodím.
Môžme všetko a nemusíme nič.
Buď opatrný. Krehké spojenia neznič..