Odchádzaš skôr, než ťa stihnem zastaviť.
Odchádzaš, nevládzem sa ani postaviť.
Odchádzaš, len tvoja vôňa mi tu zostáva.
Odchádzaš. Opäť je zo mňa čierna postava.
Nepýtam sa, bojím sa boľavých odpovedí.
Nepýtam sa, kam ti slobodná vôľa ísť velí.
Nepýtam sa, či počuješ ako sa to vo mne láme.
Nepýtam sa radšej nič, v tomto sa opakuješ stále.
Chrániš ma pred hádkami nepodstatnými.
Chrániš ma pred malichernými drobnosťami.
Chrániš ma pred samotou na všetky spôsoby.
Chrániš ma, no vždy len na krátke hodiny.
Zatajím ti tmu, čo odchodmi mi rastie v duši.
Zatajím ti aj tie skotúľané slzy na vankúši.
Zatajím ti úsmevy, za tie hodiny sa všetky minuli.
Zatajím svetu ako ma bolíš. Celé je to vo vnútri.
Ďakujem. A ako tak špehujem, aj u ...
uff, tak toto je "pecka"... ...
Ďakujem. Ja som tomu rozumela, len ...
Pekné ako tvorba ...
V skutočnosti ťažké ...
Celá debata | RSS tejto debaty