Nosím si brnenie
z minulých životov
čo ak zas potemnie
náhodou oblohou?
Pohojené rany
na zašitej duši
nech vydzobú vrany
než chrastavo prší
Sto ráz si lícami
utiekli vážne sny
hranice s ostňami
stavali mi iní
Ak môžeš, nezraň ma
dôverou začnem žiť
tma bola pridlhá
prosím, viac nezhasni
Prebehnem krajinou
s obrazmi za ten čas
láskou si prirastiem
kde nie je koniec nás