Občas sa ticho desím
či vnímaš iné farby
možno si skladám vesmír
zo zaodetej pravdy
Občas si hrany tlmím
a lásku predýchavam
len nech ťa neudusím
kým vôkol neba plávam
Občas odkladám šťastie
aj na časy pritmavé
neskôr ho votriem do stien
ak by malo na mále
Stále viem nepochybne
si mi bližšie než každý
Ty si moje osudné
v tebe chcem byť navždy