Zasa si chodím nahá
ťažko po vlastnej koži
ozvena plná záhad
kričí, kto by ňou ožil
Čierňava ma skolila
len pod seba na chvíľu
hnijem v mokrých perinách
než cítim tvoju príchuť
Musím sa ťa nadýchnuť
kým svet celkom spadne
rukami ti obživnúť
nech nestrácam sa na dne
Zložím sa iba v tebe
vo vnútri sa zahlístim
vesmír čo nami drieme
ľahúčko si ochránim