Bojím sa búrok pred oknami
prázdnoty bytu, kde nestraší
prislabých objatí slovami
dotykov, ktoré nik nestráži
Aj síl stratených časom
snov pozbavených ľudí
pút pretrhnutých hlasom
napriek svetlu si blúdim
Vo vzdialenosti ma bolíš
rátam tiene mojich chýb
ak ozajsky nás cítiš
viac mi s farbami neodíď