Napriek všetkým bolestiam
snami sa znova potrestám
zabúdajúc na chlad zeme
bádam, koľko v tebe drieme
tápam kdesi na pomedzí
ďaleko od vlastných medzí
od podstaty seba samej
malou dušou hľadám nádej
kričím z plna súd osudu
neveriac ideovému bludu
o sile vlastnej morálky
aj šťastie vkladám do stávky
neverná dávnym hraniciam
láskou sa nanovo ukrývam