Priľahko sa púšťaš
mnou načatých viet
jednoducho skúšaš
pútať obručami svet
Váhou starých stavieb
si obhajuješ bezvetrie
zatiaľ nám spoza paliet
farbím letmo ľúbezné
Pozorujúc život tichom
čo ma tesne omína
plátam pukliny potom
nech nijaká nebolí ma
Nahá spočívam v tebe
v bezbrannosti tušenej
môj súd máš v sebe
v intimite duševnej