Pri prechádzke mestom
dotknem sa jemne prstom
všetkých historických budov
hľadajúc konce včerajších slov.
V známych miestach
po prebdených nociach
vpletiem si do vlasov
predtuchy zajtrajškov.
Pomaly šeptom zrátam
činy dané cudzím tváram
dúfajúc v ich kolobeh,
v smiechom farbený svet.
Nechám všade odkazy
miestami písané dva razy
čakajúc, kto ma ochráni
od seba samej a ustráži.
A tie pretlaky pocitov
vryjem do oblých kameňov
a ukryjem načas do Dunaja.
..nech ma toľko netlačia..