Posteľná

28. januára 2013, Lenka, Poeticky

 

Vieš to. Rovnako ako to viem aj ja.

Všetko nás rozdeľuje a zároveň spája.

 

Ty nepočúvaš. Ja som nemá.

Napriek tomu sa dotýkame neba.

 

Dve malé deti. Dvaja dospelí.

Dvaja starci. Dvaja nesmelí.

 

Si slobodný, zadaná sa cítim ja.

Bez sľubov, tie len bláznom patria.

 

Ty udávaš tóny, farby, smer.

Som celkom pripravená. Smelo ber

 

Osamelé noci vyvažujú rána veselé.

Teraz ešte nie! Nechoďme z postele.